Večerník, 21.5.2004, Šport, str. 35

Sedem krásnych desaťročí

Futbalisti MŠK Iskra Petržalka oslavujú historické výročie

Šport za Starým mostom má dlhodobú tradíciu. Jej neoddeliteľnou súčasťou bol a zostáva Matador Bratislava, ktorého nástupcom je od roku 2000 Miestny športový klub Iskra Petržalka. “Matadorácky“ futbal oslávi sobotu 70 výročie. Nielen o súčasnosti klubu sa rozhovorili pre Večerník tajomník Michal Duda a správca areálu, bývalý hráč sedemdesiatych rokov ,Imrich Detvan. Zároveň sme mali vzácnu možnosť nahliadnuť do klubových kroník – písomného svedka takmer päťdesiatich rokov činnosti klubu.
Abeceda „F“
Srdcom „Matadorky“ pod pôvodným názvom RTJ Iskra Matador, neskôr ŠK Matador, ZSJ, Sokol či DŠO Matador a TJ Matadorfix bol jednoznačne futbal, aj keď po vojne sa rozvinula činnosť volejbalu, basketbalu a tenisu.
Dodnes populárne  verejné kúpalisko, ktoré v roku 2001 hostilo vodnopólový Dunajský pohár, bolo vybudované v roku 1964. Prvý zápis v kronike pochádza zo septembra 1934. Doteraz žijú pamätníci z mužstva – hráči Škarupa, Hubert, Procházka, Polach, brankár Král. Podmienky boli s dneškom neporovnateľné – ako prezliekarne slúžili hostince, hráči mali k dispozícii sotva výstroj, pri tréningoch sa nedalo hovoriť o dnešnom koncepčnom vedení. Napriek tomu niekoľko „Matadorákov“ sa presadilo aj vo vyšších súťažiach s mužstvom Ligeti Petržalka – Meillinger, Kendl, Kopeček. Od roku 1936 začali s činnosťou dorastenci a mládežnícke družstvá, ktoré jediné mohli súťažiť vo vojnovom okupačnom režime Nemcov.

Sľubný rozbeh
Povojnové ovzdušie a neskôr povinná „fabrická“ záštita boli ku klubu prajné. Okrem futbalového sa vybudovalo aj hádzanárske ihrisko a päť tenisových kurtov. V roku 1954 zaznamenávame Iskru Matador ako účastníka krajskej súťaže Bratislava – mesto, čo bola v tom času tretia najvyššia súťaž. Jej súpermi boli okrem rezervných tímov Slovana či ČH a hráčsky bohatého exligistu Slávie Bratislava aj tradičné kluby vtedajšej Bratislavy – Spartak Kablo, Dynamo Energia, Tatran Prievoz...Noví súperi vznikali aj v samotnej Petržalke – Spartak Kovosmalt, Slovan Pravda. Neskôr hráči v tradičných zelených dresoch dávali o sebe vedieť v rámci Malej bratislavskej ligy a krajských majstrovstiev. Nevzdali sa, ani keď začínajúca sa prestavba Petržalky z dediny na betónovú džungľu priniesla so sebou zmenu pôsobiska.

Matadorka a „boom“
Záver sedemdesiatych a prvá polovica osemdesiatych rokov bola v Petržalke doslova obdobím „boomu“ Na stavebný už predtým doplatil štadión TJ Spoje, v plánoch nasledovalo „letisko“ ČH a malý pôvodný areál TJ Pravda. Celý všešportový trojkomplex. Ohrozený bol aj štadión  účastníka federálnej ligy ZŤS Petržalka. „Učupená“ Martadorka sa zachovala neporušená. Od roku 1978 si predseda Ladislav Árvay vyhliadol nenápadného bývalého hráča Jednoty Trenčín Františka Urvaya. Urvay už predtým prejavil svoje trénerské kvality v petržalskom prostredí, keď  v ročníku 1978/79 priviedol ZŤS Petržalku z divízie do I. SNFL a dal jej krídla na ligové mužstvo. Árvay sa vo voľbe nemýlil, jeho tréner najprv vytiahol Matador do I.SNFL(1980/81), ke´d v domácom prostredí postupne zdolával aj významné tímy – ZVL Žilinu 3:0, Banskú Bystricu 1:0 či ZŤS Petržalku 2:0. Pritom však stále bojovali o záchranu vyzbrojení pesničkou“ Ten slávny matador“. František Urvay má dodnes svoju okrídlenú vetu: „Árvay, Urvay to bola dvojička!“

Od eufórie k problémom
Po troch rokoch v I.SNFL nasledoval pád a oslavná pesnička mohla opäť zaznieť až po trinástich rokoch. Radosť z opätovného postupu prežívali v Matadore v roku 1997 pod novým názvom Matadorfix. Tieňom bolo prepustenie polovice kádra, ktorý postup vybojoval. Eufória, vrátane zápasu Slovenského pohára s Interom Bratislava , tak trvala iba krátko. V roku 2000 starý Matador zaniká a na jeho miesto v štvrtoligovej súťaži nastupuje MŠK Iskra Petržalka. Nový klub od začiatku patril k ašpirantom na postup, v minulom ročníku ho Jarovce predbehli len v poslednej chvíli. V aktuálnom je už suverénom súťaže, na postupovom prvom mieste má osembodový náskok. Klub bez tradičnej fabrickej podpory riadi Rada občianskeho združenia, ktorej súčasťou sú dva subjekty – bývalý TJ Matadorfix a MÚ Petržalka. Musia riešiť veľa nových problémov. Druholigoví basketbalisti hrávajú na Domkárskej ulici v Prievoze, pretože v petržalskom areáli nie je telocvičňa. Klub najnovšie dostal výpoveď zmluvy o nájme pozemkov. „Je to prekvapujúce pre klub, ktorý od môjho nástupu do funkcie dobre funguje. Dvojmiliónových dlžôb sme sa zbavili, žijeme z vlastných prostriedkov a prenájmu, stabilizovaný káder vybojoval postup do III. Ligy. V tejto situácii nám chcú zobrať 2 futbalové ihriská, volejbalové a päť tenisových kurtov. Matador Púchov ich predal holandskej firme na výstavbu hotela. Ponúkli nám síce odpredaj areálu, ale za 208 miliónov korún. Najviac nás mrzí, že nevieme ako zareagujú predstavitelia mesta. O našej budúcnosti zatiaľ nevieme nič bližšie, posťažoval si tajomník Duda.

Mená na obdiv
Na sedemdesiate roky rád spomína vtedajší ľavý obranca Matadoru Imrich Detvan. „Do Matadoru som prišiel ešte ako dorastenec zo silnej konkurencie v ČH, kde nás viedol Jozef Hodulík. Mal som šťastie vyrastať v spoločnosti Čapkovičovcov, Lužu, Hamara. Práve Ján Čapkovič ma vytlačil z ľavého krídla, neskôr som hrával v zálohe a nakoniec skončil ako obranca.“ Detvan časom hrával aj v iných kluboch, ale jeho láska patrila najmä Matadoru až do nástupu trénera Milana Hrica(1978). S Detvanom, ako aj predsedom Múčkom, či tajomníkom Pavlom Kurčíkom, sa spájajú derby s najväčším rivalom – SKS Petržalka(dnes ligovou Artmediou) v krajských majstrovstvách – trojtisícové návštevy, výborná spoločenská atmosféra v klube a prvý vrchol v podobe postupu do divízie v sezóne 1976/77 s trénerom Alexandrom Gieserom. Boli to časy ostrého súperenia, ale aj prajnej spolupráce. Doteraz sa povrávajú historky o vysielačkovom zabezpečení postupu. Matador vyhral 6:0 a postúpil, keď Rapid viedol dnes neuveriteľným výsledkom 13:1 po dvanásť - minútovom predĺžení.

Henrich Sedlár
21.5.2004 Večerník